Darwinove ceny, Darwin a ľudská hlúposť

Darwinove ceny sú každoročným ocenením niekoľkých príbehov ľudskej hlúposti. Názov dostali na počesť slávneho Charlesa Darwina, otca evolučnej biológie a autora teórie prirodzeného výberu.

Čo však spája Darwinovu múdrosť s hlúposťou ocenených? Je to práve teória prirodzeného výberu, podľa ktorej prežijú len tí, čo sa dokážu najlepšie prispôsobiť životným podmienkam. Človek, ktorý si zapaľovačom svieti do kanistry s benzínom, aby zistil, koľko ho v nej ešte zostalo, to s veľkou pravdepodobnosťou nebude.

Darwinova cena je teda formou poďakovania tým, ktorí sa dobrovoľne rozhodli prispieť k vytvoreniu dokonalejšieho ľudstva tak, že svoje nebezpečné gény neposunuli ďalším generáciám. Ocenenie je dosť morbídne. Udeľuje sa posmrtne a má fiktívny charakter, preto nikomu neodporúčame, aby sa pokúšal získať ho.

Nasledujúce príbehy sa hrdia ziskom Darwinovej ceny a niektoré z nich sú také neuveriteľné, až by sa mohli zdať vymyslené. Či sú presným popisom udalostí, alebo sú prikrášlené, nezistí zrejme nikto, no jedno je isté: tieto príbehy sú dokonalým príkladom toho, aký môže byť človek nekonečne hlúpy.


Pripečený Gary z mokrej štvrte

Trainspotting je filmová klasika a Spud je jedna z najnezabudnuteľnejších postáv tohto filmu. Práve tak nejako si predstavujeme Garyho, ktorý je hrdinom nasledujúceho príbehu. Teda aspoň po intelektuálnej stránke.

Gary bol v byte jedného zo svojich kamarátov, kde mu v kuchyni padla do oka fľaša s niečím, čo vyzeralo ako alkohol. Kamarát si akurát niekde odbehol, takže Gary sa mohol pokojne obslúžiť. Schuti si odpil, no vzápätí to všetko skončilo na jeho oblečení. Vo fľaši bol benzín.

Ako by sa dalo očakávať, Gary z toho zostal poriadne otrasený. Asi ako keď je človek poriadne smädný, no namiesto vody v zhone vypije vodku (áno, aj také sa môže na slovenskej dedinskej zábave pritrafiť). No a čo spraví správny fajčiar, keď ním niečo otrasie, niekto ho vytočí alebo sa len jednoducho túži nadýchnuť čerstvého vzduchu? Zapáli si.

Ups. Považujte za pripečené. Kamarát aj hasiči sa snažili ako vládali, no popáleniny boli také ťažké a rozsiahle, že Gary na druhý deň umrel v nemocnici.

Ak sa vám pri čítaní tohto príbehu zadrhli mozgové závity, buďte radi. Máte dosť veľkú šancu, že budete žiť dlhšie ako Gary.


Zelektrizovaný faraón

Nasledujúci príbeh by sa mohol veľmi ľahko stať aj v našich končinách. O chvíľu bude každému jasné prečo.

V arizonskom Tucsone mali dlhší čas problémy s elektrinou. Krátke výpadky, kolísanie prúdu, a tak ďalej. Zamestnancov miestneho dodávateľa elektriny teda poslali preveriť situáciu. Elektrikári otvorili podozrivú šachtu s káblami, ktorá údajne mala spôsobovať výpadky, a naskytol sa im vskutku zaujímavý pohľad. Medzi vysokonapäťovými káblami bolo zoschnuté ľudské telo. Dotyčný, ako neskôr vysvitlo pri pitve, mal okolo 50 rokov a zabil ho elektrický prúd. Skúsite si tipnúť, čo tam tento samozvaný elektrikár hľadal?

Meď. V ruke, či skôr v tom, čo z nej ostalo, totiž zvieral kliešte, ktorými mal v pláne strihať medené káble.

Niečo nám to pripomína, však?


Dve muchy jednou ranou

Bol nedeľný podvečer, presne šesť hodín. Vlaková stanica v Rotterdame bola preplnená futbalovými fanúšikmi vracajúcimi sa zo šlágra ligy Feyenoord Rotterdam – Ajax Amsterdam. Dvaja podgurážení mladíci zliezli z nástupišťa na koľaje a začali sa navzájom hecovať do súboja s IC vlakom. Prvý, väčší frajer, si ľahol rovno medzi koľajnice, aby všetkým dokázal, že vlak prejde ponad neho ako vo filme, a on sa bude mať čím chvastať po krčmách. Druhý, menej odvážny, si len kľakol vedľa koľajnice a naklonil si hlavu tak, aby ho, prechádzajúci vlak minul len o pár centimetrov. Teda aspoň podľa jeho odhadov.

Chvíľu na to sa ukázalo, že vlak, ktorý sa do stanice rútil rýchlosťou 130 km/h, bol nižší a širší, ako mladíci predpokladali.

Koniec príbehu je zrejme každému jasný. „Radosť“ z týchto dvoch inteligentov mali nielen prizerajúci sa fanúšikovia a ostatní cestujúci, ale aj zamestnanci holandských železníc, ktorí museli na niekoľko hodín zastaviť dopravu a zbierať roztrúsené zvyšky tiel.


Vzkriesenie sa nekoná

Kam až môže viera siahať? Viera v seba, viera v iných, viera v boha? Nasledujúci príbeh z Pakistanu nám priblíži niečo ťažko pochopiteľné. Niečo, čo by asi viacerí nazvali náboženským fanatizmom. Alebo jednoducho vrcholom debility.

V dedine Mubarakabad žil istý Sufi, ktorý sa vydával za božieho posla. Bol miestnou hviezdou, pretože niekoľko rokov údajne robil zázraky. Ako to však v živote býva, kto má veľa, chce mať ešte viac, a tak sa Sufi po rokoch rozhodol, že dedinčanom ukáže „iný level“, nie hocijaké zázraky. Vyrukoval na nich s tým, že im predvedenie vzkriesenie mŕtveho. Akoby to nebolo málo, rozhodol sa, že nebude kriesiť pochovaných, ale že jedného z dedinčanov zabije a potom ho vzkriesi. Nechcel však len tak hocikoho. Mal to byť niekto, kto by mal dôvod vrátiť sa späť medzi živých, keď náhle umrie. Niekto hlboko veriaci, so záväzkami, manželkou, deťmi. Nech je to akokoľvek neuveriteľné, jeden vhodný adept sa našiel – istý 40 ročný Muhammad Niaz.

Obetavý truľko zomrel rukou novodobého Ježiša na druhý deň. Na tretí deň už sedel spasiteľ v base. Všetci zúčastnení boli vraj mentálne zdraví.

dopopuku.sk logo
Ak máte záujem o spoluprácu alebo reklamu na našej stránke,
kontaktujte nás na mailovej adrese smejsa@dopopuku.sk
© 2015 dopopuku.sk
vtipy obrázky videá nahrávky všetko

hlášky z filmov vtipné citáty Darwinove ceny